----LASKA----
Vzdy som si myslela,ze laska je zmysel zivota.Ze je darom,ktory si treba vazit.Zazila som lasku nenaplnenu,pochabu,iracionalnu,nicivu i lasku prchavu.No vzdy som verila v jej cistotu.S udivom pozorujem ludi,ktori ziju bez nej,v klamstve,prazdnote..Ten,kto raz skutocne miloval,to ma v ociach.Tu bezmocnost ktora si nevybera,nema vitaza a neberie ohlady na moralku ci okolnosti.Ked laska umrie nedostojne,umrie aj kus cloveka.
Sú slzy. Slzy bolesti, nesplnených snov. Čo človek chce, to nemôže mať. Vrece šťastia niekto iný roztrhol a on svoje sny nechce, nám, úbožiakom dať. Sú slzy. Krvavé kvapky nám stekajú po tvári, krv vyjadruje bolesť nášho života. To, čo mohlo byť krásne je už dávno za nami. V tom vreci je našich snov sloboda. Sú slzy. Stekajú po lícach a padajú na zem, padajú a nikto ich nezbiera. Každá kvapka je jeden nesplnený sen A bez toho sna človek umiera. Pri rozlúčke spadne slza, niekedy veľká ako z voza, je to smutný prejav toho, koľko sme spolu zažili a teraz si dávame zbohom.
Možno sa ešte uvidíme, ktovie, či si pozdravíme, aj keď v srdci zostaneme, možno časom zabudneme. Si pre mňa jediný, iného niet, koho viac než teba na tomto svete nenávidieť? Cesta lásky stratila sa nám, čas ju odvial diaľavám. Jediné čo zostáva mi je spomienka a trpká bolesť v srdci, ktorej tak ako každý deň, už konečne podľahnúť chcem.
Ten múdry čas,ten chytrák čas,ten blázon čas znie v nás, a zakaždým keď obzriem sa späť, vidím sám seba zas, vidím náš dom,vidím sa v ňom,som dieťaťom,malým, čo v kráľovstve hier,si hľadá svoj smer na tej púti dospelých,dnes už to viem...
Svet krásny býval,keď z okna som sa díval,len nevinnými očami, ten čas je žiaľ už za nami,dnes už to viem, svet krásny býval,v ňom smial som sa a sníval,trpel aj miloval, smútil aj sa radoval,nevravím že čas všetko vzal,spomienky nie.. A pocítil som prvý raz,čo znamená jej hlas,cítil som jej dych, jej pery na svojich,zakrútil sa so mnou svet,ach to bol let, a tiež spomínam ,aj bez presných slov ,na tie tváre priateľov,snimi som prežil veľa vzácnych chvíľ,nikdy som to netušil, čo dnes viem,,,A tak sa skrývam,skrývam sa do spomienok,svet spomienok mám vo svojom srdci,a inak to už nebude. Svet krásny býval....
Smútok už odišiel, hrdosť stojí pri dverách, už žiadna slza nepadne, oči sa budú na svet len usmievať. Každej slze hrdosť zabráni a nedovolí jej stiecť, každý smútok rýchlo zaženie, srdce už viac nebude trpieť! Pri každom úsmeve, srdce radosťou podskočí, pri každom smútku, s hrdosťou ďalej vykročí. Hrdosť ho bude sprevádzať a už mu nedovolí trpieť, každá rana sa rýchlo zahojí a nebude ho už viac bolieť. Každý smiech bude znásobovať jeho radosť, bude sa už len tešiť, nebude poznať krutosť. Každým dňom bude mať viac a viac odvahy, nedovolí nikomu aby jeho hrdosti zabránil. Jeho hrdosť bude dňom a dňom narastať, už nebudú chvíle, keď bude bezmocne plakať. Už nebudú chvíle, keď sa bude na svet smutne pozerať, už budú len chvíle, keď sa bude zo všetkého radovať.
Lubila som chlapca velmi, pre neho som zila, on nevedel ako mi je, alebo ma tyral. Nic zle som mu nevravela, pre neho vzdy vyzdravela, on sa tvaril ze je priatel a ja som mu uverila. Bol vzdy ku mne dobry, skvely, a tiez aj ja k nemu, co hovoril vsak bezo mna, nezabudnem ja mu. Odisla som na chvilu prec, zaniest veci domov, potichu vsak vratila sa, och ako len mohol?! Uz tam o mne rozpraval, same nezmysli, ohovaral, posmieval sa, co si ten mysli? Sklamana som isla domov, znicena a smutna, teraz stojim na moste, vonku je uz tma. A on hladal, nenasiel ma, napadlo ho co sa stalo, bezal k mostu, krical velmi, to vsak vobec nezabralo. Neskoro ten chlapec prisiel, dievca dolu uz padalo. Zaplakal ten chlapec, zaplakali vody, preco si bol hlupy? Tak vo svete chodi... Chlapec smutny bezal domov, zakopol a spadol, pozrel dolu, rozhodol sa, skocil dolu Vahom. Na druhy den na brehu, velke davy ludi, "co sa stalo?" pytaju sa, jedni dalsich, druhych. A tam v strede skupiny, dve mrtvoly bez viny. Bez viny a bez zivota, ruka v ruke lezali, odplavali duse spolu, tak jak zvykom mavali. nebudem sa radovať.
V mojom srdci výťazí nenávisť, cestou zloby musím ísť. Láska je len slabé slovo, na svete vždy mocnejšie zlo bolo. Vie niekto koľko ľudí miluje a vie koľko ich bojuje??? Mám zákaz ľúbiť, mám sa zabiť??? Prečo predo mnou láska uteká, voda môjho života rýchlo preteká. Keď všetka voda pretečie, Boh,alebo Satan si ma preč odvlečie. Už nikdy sa nevrátim sem na miesto zvané Zem. Zomriem bez toho,aby som žila, zomriem a nikoho som nezranila. Vždy som rada mala, dávala som,ale nie brala. Aj ja chcem konečne brať, aj ja chcem milovať. Aj ja chcem objímať, aj ja chcem na pekné veci spomýnať. Aj ja chcem bozkávať, aj ja chcem krásy lásky spoznávať. Za chcem dám som chcela, nástrahám krutej lásky som naletela. Láska je už pre mňa nič, tak ma už zabi,tak ma znič! Preč z tohto sveta, preč najneskôr do večera! Ešte stihnem zbohom dať, a môžete ma oplakať. A potom už len , potom bude toto všetko len zlý sen...
Ty mi pošleš s diaľky vzdušný bozk , a ja rozmýšľam ako by to bolo keby sme boli spolu. Ty pozrieš na mňa krásnym pohľadom a ja ti ho mlčky opätujem . Ty prehovoríš len slovkom na mňa , a hneď som šťastná . Ale keď sa dozviem pravdu , že ty sa so mnou iba hráš a ty chceš pri tom inú , ja zostanem na mieste stáť a rozmýšľam nemiluješ mňa , ale tú druhú ...
Kladiem si otázky , ale to je zbytočné. ty už si s ňou a na mňa si už dávno zabudol . Neprekáža ti , že ja chcem teba , ale ty chceš inú . Jen ještě jednou chci překlenout dálku mezi náma. Uvidět dům,ve kterém žiješ, pohladit kliku tvých dveří, pošeptat zámku své jméno. Jen ještě jednou chci slyšet Tvůj hlas, stisknout Ti ruku a uvidět pohled. Né lživý,né zlý ani lhostejný. Jen s trošlou vzpomínky, která snad po mně zbyla. Jen ještě jednou,naposled, a pak odejít.
V jeden deň májový na gitaru chlapec hral, gitara sa rozohrala a on spomínal. Šťastie trvá chvíľu a zas letí v diaľ, dievčatko mu prisahalo,iný si ju vzal. Keď gitara dohrala,chlapec tíško vstal a keď doma všetci spali, on si život vzal! TY
PLAčEš? -Neplac,ved ten kto ti sposobil bolest si nezasluzi tvojich horucich slz. -Neplac,slzy a smutny vyraz tvare ti nepristanu. -Neplac,vezmi a zabudni na svoj zial. :-(
Mohol si cítiť lásku,mohol si cítiť nehu,mohol si cítiť krásu,mohol si mať mna. až ked túžba dať ti všetko odišla,rozmýšlaš,čo si mohol,ale už nebudeš mať. Ja som ta lubila, no marne som na Teba čakala.. naše tužby sa rozplinuly ako zrnko prachu.. Ty si mi ubližil , ale si si to neskoro uvedomil, teraz preživam smutne chvile, všetko len koli Tebe, lebo su ti prednejši kamarati nez ja... Bojovala som dlho pre tvoju lasku stalo ma to vela slz a smutku.. Napokom som ju dostala a bola stastna no chvile stastia sa pominuly a ja som zas nestastna.. Pretoze ta stale lubim a svoju lasku k tebe vo svojom srdci nosim.. Ta bolest je cim dalej tym vacsia a neviem ako to zvladnem bez teba.. Mala som lásku, patril mi celý svet No Ty sklamal si ma, dnes ťa už niet. Roky si dvojakú hru hrával, som mnou si žil s inou spával. Inej si ruže a dary nosil o lásku na kolenách prosil inej si lásku telo dal a mne iba prázdnotu sĺuboval. Keď naše deti v postielke plakali iné ženy ti telo hladkali. Ty len žiť chcel si a sveta užívať na rodinu svoju radšej sa nedívať. Ty žil si a ja som plakala Dneska som sama zostala Mladá dievočka, má smutné očká.
Smutno jej je, azda niekoho miluje? Miluje chlapca, takého tupca. Čo sa ku nej neozve, ani ju nikam nepozve. On o tom asi nevie, ona mu to nepovie. Ona ho večne miluje, no on ju ignoruje. Nemá ju rád, ona si to myslí snáď. Krásne oči on má, vždy o ňom hovorieva. A ona to odkiaľ vie, že ju vôbec nemiluje? On jej to nikdy nepovie. Čo by jej aj povedal, veď ju nikdy nemiloval.
